#6 Potrebuješ botox!

Ďalším symptómom krízy stredného veku, ktorý tiež určite nerozoberiem do detailov, je nečakané zaoberanie sa príznakmi starnutia. A tiež úvahy o návšteve, prípadne aj návšteva samotná, centra estetickej medicíny. Uf. Túžba po mladistvom vzhľade je totiž stará ako ľudstvo samo. Archeologické výskumy opakovane potvrdili, že keď sa predchodca človeka jedného letného dňa nemotorne tackal z práce domov, zakopol a spadol do kopy makadamových orechov. Tie sa mu hneď hlboko vryli do pokožky a DNA. Keď si skoro-človek na druhý deň uvedomil blahodarné účinky omega-7 mastných kyselín, začal túto kúru praktikovať pravidelne.

Samozrejme, pozornosti jeho súkmeňovcov neuniklo, ako mlado ich druh vo veku sedemnásť rokov vďaka dôslednej starostlivosti vyzerá, aká neuveriteľne pružná, hebká a krásne hydratovaná je jeho pleť a začali ho napodobňovať. A my v tom pokračujeme aj po tisícročiach. Teda, údajne to príde až na minimálne 9 z 10-tich jedincov v kríze stredného veku. Prípadne aj skôr.

Máme známeho, ktorý si k svojim dvadsiatym prvým narodeninám daroval prvý anti-aging krém, permanentku na masáže tváre a týždenný omladzovací pobyt v Smrdákoch. Po pár rokoch sa stal pravidelným návštevníkom centra estetickej chirurgie a s jemný pohŕdaním pretaveným do nepatrne zodvihnutého obočia pod transplantovanou ofinou pozoroval naše pribúdajúce vrásky. Pri žiadnom stretnutí nám nezabudol pripomenúť, že sme tak mladí, ako sa vnútorne cítime. A že podľa toho potom vyzeráme navonok. No a že on sa cíti na dvadsať. Keď mal asi 34, pozval nás na menšiu oslavu do nejakej krčmy na Obchodnej. Okolo desiatej sa ešte pred svojím odchodom domov, lebo veď ponocovanie sa nepekne prejavuje na celkovom vzhľade, rozhodol osloviť práve došlé študentky. Vybral sa za nimi k barovému pultu, či by ich mohol pozvať na drink. Za pár sekúnd sa vrátil úplne zničený: Viete, čo mi tie *** povedali? My nepijeme, ujo. Že ujo! Aby sa aspoň ako-tak upokojil, objednal sa ešte v taxíku na laserový resurfacing tváre. Dodnes neviem, čo to je, ale smiali sme sa na tom ešte asi pol roka.

Každopádne, čo som tým chcela povedať je, že mi bolo vždy mimoriadne vtipné, ako sa môže niekto takto pozorovať. Rozumiem síce, že DNA nie je voda, ale hádam, čo je veľa, to je ozaj veľa. Nuž ale, je noc a ja tu čučím do zväčšovacieho zrkadla a skúmam sa. Vrásky. Všade. Padajúce očné viečka. Ochablina na krku. No bolo mi to treba? A pritom to začalo tak nevinne. Zavolala mi poobede kamarátka. Bez akéhokoľvek náznaku hystérie a bez akejkoľvek prípravy na mňa zvrieskla: Je najvyšší čas, aby sme si dali pichnúť botox do čela. Čože?! Aj ja? Aj ty! Akože veď fajn. Keď som mala 25 prišla s týmto nápadom moja kozmetička. Vraj už nie je dôvod dlhšie to odkladať. Okamžite som s ňou rozviazala kozmetický pomer a následne som si ešte asi dva roky ťukala na inkriminované čelo vždy, keď som si na jej vyznanie spomenula.

Vzťah s kamarátkou z detstva sa však tak jednoducho ukončiť nedá. A to aj napriek tomu, že mi v škôlke nechcela požičať Kloboučku-hop. Naštvalo ma to vtedy tak, že som s ňou začala znovu hovoriť až po tridsiatich rokoch. Ale keď už som raz začala, nebudem to teraz hádam prerušovať. Volala som jej teda späť, že ma tým jej návrhom pekne vytočila. A ona že, kľúúúd, že to znovu premyslela, že žiadny botox. Ale kyselina hyaluronová. Super. Zapla som telku. Práve ide relácia o spackaných plastických operáciách. Ách, naozaj si želám, aby ten pračlovek nikdy nebol býval spadol na tie orechy.

PS: Ako som si tu tak gúglila o tejto problematike, začalo mi už aj na fejsbúku ponúkať nezáväznú konzultáciu u plastického chirurga. Tak ešte aj toto na záver dňa.