#7 Prestaneš hovoriť svoj vek

Ďalším príznakom krízy stredného veku (KSV) vraj je, že ľudia prestanú hovoriť, koľko majú rokov. Iba sa tak jedného rána zobudia a odvtedy už nikdy viac neprezradia svoj vek. Teda aspoň do ukončenia krízy určite nie. Celkom rozumiem, že s tým môže mať niekto problém. Hlášky typu: „Bola to taká 40-ročná mrochta, teta za zenitom.“ alebo „Bol to dosť starý, asi tak 40-ročný, obtlslý úchylák.“ určite nemusia byť príjemné každému. Obzvlášť, ak si pri tom spomenie na seba, ako sa, toť nedávno, v 1997-om, v tomto duchu vyjadroval o vtedajších štyridsiatnikoch.

Mnohí preto pri otázke: „How old are you?“ radšej iba cudne sklopia zrak a zdvorilo zašomrú: „To vám nemôžem povedať, prechádzam práve KSV.“

Nuž, možno by som aj ja mohla prestať po príchode na poštu zvučným hlasom oznamovať: „Dobrý deň, mám 40 a doporučenú zásielku.“ Lenže to by som si musela nájsť nejakú inú frázu na prelomenie ľadov v srdci prepážkovej pracovníčky Ireny a na to teraz pred Vianocami nemám čas. Mám však čas posunúť vám síce zbytočnú, ale možno predsa len trochu potešiteľnú informáciu. Vedeli ste, že 40 v šestnástkovej sústave je 28? Ani ja nie. Ale keď už to viem, čo tak postaviť sa k štyridsiatke ako k druhej 28-ke? 

Tá moja pôvodná bola celkom fajn. Asi. Vlastne, keď sa na to teraz rozpamätávam, bolo to obdobie plné posledných šancí. Máš poslednú šancu zobrať si hypotéku, ak ju chceš splatiť pred dôchodkom. 

Máš poslednú šancu zabrať, ak sa chceš dostať do vyššieho manažmentu. 

Máš poslednú šancu založiť si firmu, ak chceš byť finančne nezávislá. 

Máš poslednú šancu vypadnúť do zahraničia. 

Máš poslednú šancu začať fakt že makať, ak chceš ísť o desať rokov do dôchodku. 

Máš poslednú šancu, ak chceš porodiť do tridsiatky.

Uf, to ale bola pekne stresujúca kapitola môjho života. A navyše, všetky posledné šance som vtedy prešvihla. Možno teda, ak je podľa práve vymyslenej teórie 40-ka nová 28-ka a zároveň platí staré známe, že nevstúpim dvakrát do tej istej rieky, mohla by som si budúci týždeň zobrať hypotéku, zriadiť si eseročku, vymenovať sa za riaditeľku, makať 20 hodín denne, v prestávke porodiť, z pôrodnice odísť do Mexika a užívať si dôchodok. Hádam len nezlyhám opäť. No výborný nápad. Aká škoda, že už musím ísť spať a nemôžem si o tom viac popremýšľať.