PF2016

Začiatkom každého roka ma najviac baví bilancovanie. Možno to tiež poznáte. Tú špeciálnu triašku v oblasti žalúdka, keď sa v januári plní očakávaní posadíte oproti šéfovi. Tak čo, splnila som to? Podarilo sa mi dosiahnuť ciele, ktoré mi láskavo nastavil môj zamestnávateľ? Dostanem za svoj výkon sľúbenú finančnú odmenu? Jaj, veď odmeny sa u nás zrušili už pred šiestimi rokmi. Tak nič.

Niečo podobné zažívam aj pri mojom súkromnom bilancovaní. A takmer som sa o tú radosť pripravila. Ráno 29. decembra som sa totiž zobudila so štandardným pocitom, že niečo s týmto svetom nie je v poriadku a s neštandardným pocitom, že ešte niečo navyše nie je v poriadku. A ani nebolo. Zabudla som si dať predsavzatia na rok 2015. Stres. Lebo ak nemáš ciele, to akoby si mapu nemal. Hoci mne je mapa úplne nanič (môj najväčší úspech je nájsť na informačnej tabuli bod – tu sa nachádzate), predsa len som v panike vyliezla z postele a upaľovala som do najbližšej kaviarne. Iste, mohla som si uvariť nesku. Lenže zostať v teplákoch na gauči doma a nedať si kávu a zákusok za 8 eur v teplákoch na gauči v kníhkupectve mi prišlo úplne úbohé (najmä, keď mám ešte stále štyri igelitky koláčov od Vianoc). A navyše, prostredie kaviarne je predsa také inšpiratívne.

Usadila som sa uprostred. Inde už nebolo miesto. Nevadí, aspoň si ma tu vesmírna energia a možno aj čašníčka ľahšie nájdu. Vytiahla som zápisník a úhľadne som napísala: CIELE 2015.

Odrazu, z kúta plač. Pozriem tam. Stojaca asi matka. Pravá ruka zohnutá v 90° uhle, na predlaktí natiahnuté mini dieťa, hlavička v matkinej dlani, končatiny spustené po stranách nadol. Žena oduševnene a nahlas vysvetľuje kamarátke, že toto je poloha tigríčaťa, ktorú obkukala na webe, a ktorá vraj zaručene pomáha bábätko utíšiť. Lenže čo sa dá čakať od tejto generácie detí? Tigríča reve ďalej. To za našich čias... 
Koncentruj sa.

Spoza rohu pribiehajú dve asi štvorročné kričiace princezné vzájomne sa zaklínajúce raz na prasa a raz na... 
Koncentruj sa. Koncentruj sa!

Zľava zachytávam informáciu: "Tak ale tam zasa majú kávu minimálne o 5% lepšiu ako tu!“ 
O 5%? Možno som zle počula, možno povedal fifty. Však hovoria po slovensky. Koncentruj sa!

Nechtiac otočím hlavu doprava. Romantická chvíľka. Ona pomaly odťahuje svoju tvár od tej jeho a zašepká: "Na čo myslíš?"
"Že nesmiem zabudnúť kúpiť toaletný papier..."

Porazí ma, tu sa nedá pracovať. Balím sa a trielim domov. Zalievam nesku. A píšem jeden cieľ za druhým. Mám to. Ale stále nemám vyhraté. Napĺňanie hocijakých cieľov totiž dá zabrať. Stále si živo spomínam, čo ma to len stálo odriekania, nariekania, neustálej sebamotivácie, aby som nezlyhala niekde uprostred cesty. Najťažšie tri dni uplynulého roka.

 

Nuž a teraz som veľmi zvedavá, ako som dopadla. Idem to vyhodnotiť. Zrejme niekam do kaviarne. A budem nekompromisná. Ak náhodou nejaké úlohy nebudú splnené, niekto si to odskáče. Lebo na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o skok dále. A dnes tu máme tri krále, tak čo.