#9 Získaš novú fóbiu 

Viete, čo je najväčším postrachom muža vo veku 35+ v spálni? Dočítala som sa, že vraj oxid uhličitý. Teda dočítala som sa to, až keď som si po sebe prečítala predchádzajúcu vetu, ale to hádam nevadí. Každý má právo na svoje strachy a kríza stredného veku je určite ideálnym časom na získavanie nových fóbií. 

Kamoška mi k tejto téme rozpovedala veselú príhodu. Asi pred dvoma týždňami sa jej nechcelo vstať z kresla a komfortne si pozrieť niekde na webe, aké je vonku počasie. Namiesto toho prehodila, že kto vie, koľko tam je stupňov. Jej manžel to pochopil tak, že zjavne túži dostať na Valentína teplomer. Lebo však šperkov už má asi dosť. O pár dní nato sa vrátila domov neskoro, unavená, uzimená, hodná poľutovania. Manžel si ku nej po chvíli prisadol aj s notbúkom a ťukol prstom na nejaké čiary. 

„Odkedy si sa vrátila, strašne stúpla koncentrácia CO2 v celom byte, aha. Veľa dýchaš.“

„Ja? A čo to tam máš vôbec za grafy?“ 

„Však som ti kúpil ten teplomer, čo si chcela.“ 

„Hm, dík. A čo to CO2?“ 

„To je iba rozšírená funkcia. Takto budeme hneď vedieť, kedy vyvetrať.“ 

Nasledovala hodinová prednáška o škodlivosti vysokej koncentrácie CO2 v byte, z ktorej vyberám: 

„Môže ťa rozbolieť hlava.“ 

„Ale mňa hlava nikdy nebolieva.“ 

„Tak sa môžeš cítiť ospalá.“ 

„Veď to je super, aj tak už chcem ísť do postele.“  

„Môže sa u teba spustiť záchvat paniky.“

„U teba sa už zjavne spustil...“

V noci im prišli dva varovné e-maily a minimálne štyri výstražné SMS, že bola postupne prekročená bezpečná hladina oxidu uhličitého najskôr v spálni, o hodinu neskôr v detskej izbe, následne v obývačke a nadránom už asi aj na balkóne. A že majú okamžite vyvetrať. Našťastie tvrdo spali, takže pohoda. 

Ďalšiu noc ju v spálni čakalo okno otvorené na vetračku. 

„Ale veď je tam asi jeden stupeň, mne bude zima.“ 

„Zober si deku. A nie že to v noci zatvoríš.“ 

 

„Ja už fakt ničomu nerozumiem. Jeden deň mi rozpráva, že by sa rád dostal na Mars. Ale keď mu pomáham vytvárať atmosféru podobnú tej marsovskej, je nespokojný. Odrazu potrebuje vetrať.“ 

Ani ja som nerozumela, musela som si o tejto problematike pogúgliť. Našla som niekoľko článkov a oveľa viac fundovaných komentárov pod nimi. Zdá sa, že táto fóbia je pomerne rozšírená. A podľa toho čo som našla, je to u kamošky ešte celkom v pohode. Lebo iní muži, bádatelia a merači, sú v záujme vedy a  vlastného príspevku v chlapskej diskusií ochotní, napríklad, zatvoriť dve deti v izbe 3x3 metre. A online sledovať, ako sa im tam zvyšuje koncentrácia CO2. Pozorujú, čo sa stane, ak do izby zatvoria navyše psa, dve mačky, morské prasiatka a kvetináč so svokrinými jazykmi. Vypracúvajú podrobné štúdie a porovnávajú dáta z meraní, počas ktorých boli dvere úplne zatvorené, privreté na x % a úplne otvorené.  

Práve som kontaktovala spomínanú kamošku a pokúsila som sa jej predať všetky pozitíva. Vlastne má obrovské šťastie, že iba vetrajú. Že ju hlava bolí nanajvýš z prievanu, rozhodne však nie kvôli „vydýchanému“ vzduchu. A aj dieťaťu sa zlepší imunita. Teda časom, keď mu prejdú sople z nachladnutia. A že je síce už pár dní podchladená, ale určite nie ospalá. Kamoška mi potvrdila správnosť mojich úvah. Vraj aj teraz pobehujú s mužom po byte ako dve naspídované veverice. Ale že by aj tak radšej tie náušnice. Tiež jej asi človek nevyhovie. 

 

PS: V rámci solidarity, idem aj ja vyvetrať.