#3  Túžba vymeniť kamarátov

Nechala som sa v piatok nahovoriť na 2v1. Vraj kvalitná potrava pre telo i ducha už za 3,90. Meníčko a úvahy o živote. Bývalý kolega ma pozval na obed. Po krátkom ice-breakingu, rozumej tak cirka 50-tich minútach intenzívneho prežúvania falošnej sviečkovice, odrazu povedal niečo ako: „Valentína, chcel by som sa s tebou,“ prehltol a pozrel na mňa.

Aj ja som prehltla (však čo mi má čo hovoriť Valentína) a pozrela sa radšej do okna. "Tak viacej kamarátiť," dopovedal. Nebudem vás balamutiť, niekde medzi riadkami ma toto vyznanie svojím spôsobom potešilo. A zároveň ma vydesilo, že sa nebodaj ešte aj do rečí na bývalom pôsobisku dostanem.

„Kam smeruješ?“ spýtala som sa pre istotu, či ozaj zišiel z cesty. 

„No, že by som ťa zoznámil s mojou manželkou,“ šepol. A sakra, čo to je, vari nie zas nejaké nesmelé pozvanie do trojky?

„A že by sme si potom mohli všetci spolu občas niekam vyraziť,“ pokračoval. „Teda samozrejme aj s tvojím chlapcom.“ A sakra, takže žiadna trojka. Bola som úplne zmätená.

„Vieš, mám už dlhšiu dobu taký zvláštny pocit, že by som mal vymeniť kamarátov.“ Tak a je to vonku.

Sebaistota sa mi vrátila: „A prečo chceš do toho zatiahnuť práve mňa?“ 

„Lebo sa mi nedarí zohnať nikoho iného.“ 

„Aha. Tak na to rovno zabudni.“ 

„Aj som si myslel, že nebudeš otvorená tomuto návrhu. Ale nezvážiš to aspoň? Lebo inak som zas len tam, kde som bol.“

Veď áno. Si v kríze stredného veku a toto je vskutku ukážkový príklad ďalšieho príznaku. Chcel by si zmeniť okruh kamarátov, lenže žiadni noví neprichádzajú.

Môj celkom iný ex zašiel v tejto túžbe dokonca ešte ďalej. „Rozmýšľam, že si založím nový fejsbúk. Ale neprizvem tam žiadnych známych, nech mám konečne od všetkých pokoj.“

Našťastie ja takéto nápady nemám. Jednak som si konečne po rokoch na vás zvykla a druhak si jasne uvedomujem, že občas potrebujem svoje haluzoviny niekomu na nos zavesiť, prípadne sa nechať poľutovať, alebo sa iba tak na celý svet vyžalovať. A napokon, vôbec netuším, kde by som si tých nových známych mala hľadať. V bare? Akože, ahoj, chcem sa kamarátiť a rada by som s tebou prebrala, či mám, alebo nemám ísť budúci víkend do Paríža, lenže teraz už bude osem, takže idem domov, čau. Alebo v električke? Však tam sa s vodičom počas jazdy hovoriť nesmie a všetci ostatní sú tak zabratí do lajkovania mojich príspevkov, že osloviť skutočne niet koho. Alebo v čakárni u lekára? Veď by tam okamžite stúplo predpisovanie lexaurinu o 300% a kto vie, či by sa to úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podozrivé nevidelo. Fakt neviem. Neriešiteľné. Takže máte smolu, žiadnych kamarátov meniť nebudem. Ako dôkaz pripájam fotografiu z dnešného výletu so stále tou istou Nkoškou.

 

PS: A keďže sme tu takto fšetci fejsbúkoví frendi spolu pohromade, fakt vám, v dobrom, neodporúčam pokúšať sa zbaviť sa ma. Hoci sa vám to po predchádzajúcej mini vyhrážke nemusí zdať, takúto kamarátku by ste už iba ťažko niekde zohnali. Navyše sa aktuálne učím v úľuve bábiky zo šúpolia zhotovovať. A ak bude treba, aj špendlíčky mám... Lebo, kríza - nekríza, mňa nikto nikým nahrádzať nebude.